Eva Šimončičová
Moje prvé voľby.
Konečne osemnásť a moja prvá veľká úloha dospeláka,ísť voliť. Každý mladý človek sa teší na dovŕšenie svojich osemnástich narodenín a všetkých výhod s tým spojených. Samozrejme, každého najskôr napadne myšlienka, môžem piť, môžem si robiť, čo chcem, teda pokiaľ to rodičia i napriek veku nerozhodnú za nás inak. Často však nemyslíme na to, že ten vek so sebou prináša tiež zodpovednosť. Moje prvé voľby. Väčšinou voľby ľudí od detstva fascinovali. Prísť do volebnej miestnosti, zobrať si volebné lístky, označiť kandidátov, o ktorých sme presvedčení, že môžu niečo zmeniť v krajine, hodiť lístok do urny, a potom len čakať, že s naším názorom sa stotožnilo dosť občanov, aby to zmenilo situáciu v štáte. Myslím si, že mladých ľudí voľby zaujímali viac, kým ich ešte nemohli ovplyvniť. Komentovali to, sťažovali sa, kým ešte svoj názor nemohli prezentovať oficiálne. A teraz?! Mali by ísť ľudia voliť? Domnievam sa, že áno. Malo by to tak byť v každej krajine, za každých okolností, kde je to možné a nenechávať nič na náhodu. Ľudia by určite nemali byť ľahostajní k voľbám, či už prezidentským, parlamentným, voľbám do vyšších územných celkov alebo regionlnym. Keď ajvoľby nedo
